KONOPA

Ak si vezmeme do úvahy plusy pestovania technického konope musíme si položiť otázku prečo je tak striktne regulovaná ak je tak prospešná? 

Nižšie nájdeš základné video dokumenty k téme konopa a rovnako aj základné informácie, ktoré by mal každý vedieť. Aktuálne vnímam ako lídra v konopnom priemysle túto osobu: Gregor Galeta a jeho skupinu Konopný betón SK . Rovnako dôležitou sa javí aj  HEMPSKA

Technické konope, v angličtine nazývané aj "hemp", pochádza pôvodne zo strednej Ázie. Do Európy sa dostalo pred asi 2200 rokmi. Technické konope je mimoriadna rastlina- dá sa použiť na produkciu jedla, textilu, oblečenia, biodegradovateľného plastu, papiera, farby, bionafty, krmiva, liekov. Už v roku 1938 bolo technické konope považované za multimiliardovú rastlinu, z ktorej sa dá vyrobiť viac ako 30 000 produktov. Konopné semiačka sú bohaté na esenciálne aminokyseliny, dôležité mastné kyseliny, vitamíny, minerály a vlákninu.

Písal sa rok 1914. Obdobie prvej svetovej vojny, farmári pestujú "konope" a predávajú ho za americké doláre. Majte to na mysli a čítajte ďalej. Priemyselné konope nie je len poľnohospodárska rastlina! Konope je protijed na ropu a na dolár!

PREČO TEDA BOLO TO KONOPE PRED 100 ROKMI ZAKÁZANÉ?

1. Jeden hektár konope produkuje toľko kyslíka ako 25 hektárov lesa.

2. Opäť z jedného hektára konope môže vzniknúť rovnaké množstvo papiera ako zo 4 hektárov stromov.

3. Zatiaľ čo konope sa môže 8x premeniť na papier, strom sa môže zmeniť na papier 3x.

4. Konope vyrastie za 4 mesiace, strom za 20-50 rokov.

5. Konope je skutočný lapač radiácie.

6. Konope je možné pestovať kdekoľvek na svete a potrebuje veľmi málo vody. Navyše, pretože sa vie chrániť pred hmyzom, nepotrebuje pesticídy.

7. Ak by sa textil vyrobený z konope rozšíril, pesticídny priemysel by mohol úplne zaniknúť.

8. Prvé džínsy boli vyrobené z konope, aj slovo "KANVAS" je názov daný konopným výrobkom. Konope je tiež ideálnou rastlinou na výrobu lán, povrazov, tašiek, topánok, klobúkov.

9. KONOPE znižuje účinky chemoterapie a ožarovania pri liečbe AIDS a rakoviny. Používa sa najmenej u 250 chorôb, ako je reuma, srdce, epilepsia, astma, žalúdok, nespavosť a ochorenie chrbtice.

10. Hodnota bielkovín konopného semienka je veľmi vysoká a dve mastné kyseliny v ňom nikde inde v prírode nenájdete.

11. Výroba Konope je na výrobu podstatne lacnejšia ako sója.

12. Zvieratá kŕmené s konope nepotrebujú hormonálne doplnky.

13. Všetky plastové výrobky je možné vyrobiť z konope a konopný plast sa veľmi ľahko vráti do prírody.

14. Ak je karoséria motorového vozidla vyrobená z konope, je 10 násobne pevnejšia a pružnejšia a neporovnateľne lacnejšia ako hliník a oceľ.

15. Možno ho použiť aj na zateplenie budov. Je odolný, lacný a pružný.

16. Mydlá a kozmetika z konope neznečisťujú vodu. Konope je úplne ekologicky šetrné.

V U.S.A. v 18. storočí bolo pestovanie konope povinné a farmári, ktorí ho nepestovali, skončili. V 19 storočí sa ale situácia otočila. Odkiaľ to teda vzišlo??? William Randolph Hearst vlastnil noviny, časopisy a médiá v Amerike v 19. storočí. Vlastnili lesy a vyrábali papier. Keby bol papier z konope, mohol prísť o milióny. John Davison Rockefeller bol toho času najbohatším mužom na svete. Bola tam ropná spoločnosť. Biopalivo KONOPNÝ OLEJ bol samozrejme jeho najhorším nepriateľom. Andrew W. Mellon bol hlavným akcionárom spoločnosti Dupont Company a mal patent na výrobu plastov z ropných produktov. Konopný priemysel by tiež devastačne ohrozoval jeho trh. Andrew W. Mellon sa neskôr stal ministrom financií amerického prezidenta Hoovera. Títo vplyvní ľudia sa na svojich schôdzach rozhodli, že konope je NEPRIATEĽ a zakázali ho pestovať na celom svete. Prostredníctvom médií vtĺkali ľuďom do mozgov, že konope je toxickou drogou v súvislosti so slovom marihuana. Lieky z konope boli úplne stiahnuté z trhu a nahradené chemickými látkami, ktoré sa dodnes predávajú.

Konopa siata pomohla rozšíriť Bibliu aj dobyť Ameriku

Dá sa z nej vyrobiť plátno, papier, stavebný izolant, liek. Už viete, čo si máte vziať na pustý ostrov?

Konopu siatu ľudia poznali už v neolite (mladšia doba kamenná – 6000 až 4000 rokov pred n. l.). Najstarší dôkaz o tom pochádza z hrobiek okolo Žltej rieky (Chuang-che) v Číne zhruba z roku 4500 pred n. l., kde sa našli jej semená, ale tiež tkaniny z konopy.

Aj najstaršie záznamy o jej liečivých účinkoch pochádzajú z tejto krajiny. Zápisky z roku 2 300 pred n. l. svedčia o tom, že čínsky cisár Šen-Nung, známy svojimi liečiteľskými znalosťami, ju používal na liečbu zápchy, dny, malárie, reumatizmu a menštruačných ťažkostí.

Konopa v prelomových historických chvíľach

Veľkú úlohu však zohrala aj pri mnohých kľúčových udalostiach moderných dejín. Biblia sa šírila v Európe v roku 1455 vďaka Gutenbergovým tlačiarenským strojom, konopnému papieru a indigu. Pred vyše 500 rokmi pomáhala Krištofovi Kolumbovi v podobe konopných lán a konopných plachiet prekonať oceány a objaviť Ameriku. Keď nastal čas definovať ciele a snahy Nového sveta, opäť dostala čestnú úlohu, veď Ústava Spojených štátov amerických a Deklarácia nezávislosti USA sú napísané na konopnom papieri. A keď sa národ tohto mladého štátu postupne posúval na západ, vozy osadníkov zakrývali konopné plachty.

To, že v niektorých smeroch môže byť ťažko nahraditeľná, sa ukázalo počas 2. svetovej vojny. Keď Japonci zablokovali import surového konopného vlákna cez oceán, opäť sa zaviedlo jej pestovanie na amerických farmách. V 60. rokoch minulého storočia sa v USA zrodilo hnutie mladých ľudí inšpirované ideálmi mieru a lásky. Hoci sa postupne rozšírilo do celého sveta a stalo masovým, nemalo žiadneho vodcu, žiadnu ideológiu ani stratégiu zmien. Malo však zvláštny vzťah k jednému rastlinnému druhu – ku konope, ktorej chemické vlastnosti vplývajú na receptory ľudského mozgu a vedú k radostnému, povznesenému, veselému správaniu až k stavom blaženosti (Rawan, 2004).

V súčasnosti sa táto rastlina opäť pomaly, ale iste prediera na scénu, a to znovu ako liečiteľ, ale aj ako ekológ (používa sa ako alternatívny zdroj energie).

Etymológia, pôvod a morfológia rastliny

Vedecký názov cannabis vznikol z anglického canvas, čo znamená plachta. Druhové pomenovanie z latinského sativa = siata jej dal Carl Linné (botanik a lekár, ktorý zaviedol pomenovávanie rastlín a živočíchov dvoma menami – rodovým a druhovým), čo možno odvodiť od historického faktu, že pestovanie konopy sa začalo už v starovekej Číne.

Slovíčko marihuana, názov pre konopu, si získalo popularitu v USA na konci 18. storočia. Jeho pôvod má až 3 verzie. Pomenovanie pochádza z portugalského slova moriguango = jedovatý, z kryptogramu Maria a Juan, ktorý vyjadruje dvojdomosť rastliny a z mexického slangového termínu marijuana (King, 2006).

Konopa siata (Cannabis sativa L.) je pôvodný rastlinný druh centrálnej Ázie, ktorý rastie od Kaspického mora cez južnú a centrálnu časť Ruska až po sever Indie a juhozápadnú časť Himalájí. Pravdepodobne ju rozširovali nomádske kmene, keď osídľovali rôzne oblasti. Robili to ale mimovoľne, popri pestovaní hlavných poľnohospodárskych plodín.

Už pri pohľade na vertikálny výskyt rastlín od nížin do nadmorských výšok do 2000 m, čiže obrovský areál rozšírenia autochtónnych (pôvodných – pozn. red.) populácií rastlín, poukazuje na to, že majú ohromnú schopnosť prispôsobovať sa pôdnym a klimatickým podmienkam. Biodiverzita konopy má vplyv predovšetkým na variabilitu množstiev látok a vzniku veľkého počtu chemotypov, ktoré obsahuje (Brown, 1998).

Je to jednoročná bylina, vzpriamená, v hornej polovici krátko vetvená s hranatou dutou a postupne drevnatejúcou stonkou. V tropických oblastiach dorastá zvyčajne do výšky od 1 až 6 m. Má stopkaté, pílovito podlhovasté a dlaňovito zložené listy, ktoré sú zašpicatené. Spodné, najčastejšie 5- až 7-početné, sú protistojné. Tie, ktoré sú postavené vyššie, sa striedajú s 1 až 3 lístkami.

Konopa je dvojdomá, čo znamená, že jedna rastlina má samčie a druhá samičie kvety. Samčie kvety, usporiadané do bohatého zloženého strapcovitého súkvetia, majú päť žltkastých okvetných lístkov a päť previsnutých tyčiniek. Okvetné lístky kvetov s tyčinkami sú zelenkavé s úzkym belavým lemom obopínajúcim 5 tyčiniek. Samičie kvety sú drobučké, sedia v pazuchách listov a majú pohárikovité okvetie s jedným lístkom, ktorý obaľuje jediný semenník s vajíčkom. Piestikové kvety tvoria sotva badateľné okvetie s nápadne dlhými (až 20 mm) bielymi, červenkastými alebo tmavými zelenými bliznami.

Pohlavie rastliny sa nedá rozoznať, kým ontogeneticky nedospeje a nezačne kvitnúť. Plod je nažka ukrytá v obale, ktorý sa vytvoril zo zvláštneho stvrdnutého listeňa. Semená sú spravidla jednofarebné, sivobiele až svetlohnedé. Z vyzretých semien klíčia samčie a aj samičie rastliny v približne rovnakom pomere 50 : 50 (Oner, 2012).

Pestovanie a nároky na prostredie

Vyšľachtené odrody konopy, ktoré spĺňajú zákonom kladené nároky, sú uvedené v Spoločnom katalógu odrôd ES. Aktuálne je k dispozícii pre veľkoplošné pestovanie až vyše 50 odrôd konopy, medzi ktorými sú dvojdomé, ale už aj vyšľachtené jednodomé rastliny.

Napriek tomu, že porastom konopy sa darí na väčšine kultúrne využívaných pôd, táto rastlina patrí k plodinám s vysokými nárokmi na pôdne podmienky. Vyžaduje hlboké, priepustné a výhrevné pôdy, ktoré sú dobre zásobené živinami, humusom i vápnikom, a majú hladinu spodnej vody hlbšie ako 0,80 m pod povrchom. Optimálne pH je 6,0 až 7,0; pričom porasty sú citlivejšie na kyslejšiu reakciu ako na obsah uhličitanov vápnika a horčíka.

Na dosiahnutie veľkého množstva úrody a rýchleho rastu potrebuje značné množstvo živín. Popri makroživinách sú pri pestovaní významné mikroživiny, ako je bór, mangán, meď a najnovšie aj selén. Dusík sa v súčasnosti aplikuje systémom dvoch až troch delených dávok, pričom na slabo kyslých pôdach sa preferuje liadková forma a na neutrálnych až zásaditých pôdach amoniakálna forma. Dusík vplýva na dosahovanie maximálnej výšky a pevnosti rastlín, priaznivo ovplyvňuje pomer dĺžky a hrúbky stoniek. Vyššie dávky dusíka, zvýšená vlhkosť a vyššie denné teploty priaznivo vplývajú na zvýšenie počtu samičích, respektíve samčích kvetov na rastline (Porvaz a kol., 2011).

V rámci spoločného trhu v Európe je možné voľne obchodovať so semenom a slamou všetkých uvedených odrôd. Najväčšími producentmi technickej konopy sú Francúzsko, Nemecko, ale aj Česká republika.

Veľmi zaujímavé výsledky sa dosiahli veľkoplošným pestovaním konopy siatej vo Východoslovenskej nížine za účelom jej energetického využitia ako zdroja na výrobu tepla a elektrickej energie. Priemerná úroda nadzemnej biomasy vybraných odrôd bola 19,9 t.ha-1 pri spaľovacom teple 18,8 MJ.kg-1 a výhrevnosti 17,5 MJ.kg-1 (Porvaz a kol., 2011).

Kritériá kvality po zbere, apretácii a sušení

Suchá vňať konopy, Cannabis herba, obsahuje trocha silice (0,1 – 0,3 percenta) a z drogy možno získať podľa klimatických podmienok od 2,5 percenta do 20 percent živicových látok. Podstatnú zložku tvoria látky s antibakteriálnymi vlastnosťami (kanabidiol/CBD – 4 percentá, kyselina kanabiololová/CBDA – 3,3 percenta, kyselina kanabigerolová /CBGA – 0,5 percenta, kanabigerol/CBG – 0,3 percenta a iné). Obsah tetrahydrokanabinolu/THC je veľmi nízky do 0,4 percenta (Evans, 2002).

Na prípravu farmaceutickej drogy, Cannabis flos, sa využíva zber neoplodnených kvetenstiev zo samičej rastliny, pričom sa odstraňujú listy a centrálna stonka. Samčie rastliny tiež poskytujú kanabinoidy, ale dominantnou obsahovou látkou je psychoaktívny THC. Jeho množstvo pri šľachtených holandských odrodách sa môže pohybovať až do 30 percent (ElSohly a Slade, 2005). Tvorba obsahových látok (sekundárnych metabolitov) sa pri rastlinách konopy realizuje v špecializovaných bunkách rastliny a ich komplexoch, ktorých hlavnou funkciou je sekrécia. Sú to žľaznaté trichómy (chĺpky), ktoré musíme odlišovať od krycích trichómov. Žľaznaté trichómy sa nachádzajú predovšetkým v kvetných lôžkach, zákrovných listeňoch, kvetných stopkách a v blizne samičích kvetov. Aktívne látky sú vylučované vo forme živice, ktorá sa začína tvoriť na začiatku kvitnutia, jej množstvo postupne stúpa a vrcholí pred dozrievaním semien (Brown, 1998).

Významné aktívne komponenty – ich terapia a toxicita

Metabolizmus rastlinných komponentov konopy siatej nie je jednoduchý a celkovo sa popisuje až 480 identifikovaných prírodných látok. Významná je syntéza sekundárnych metabolitov, pre nás sú najzaujímavejšie štruktúry molekúl kanabinoidov, a to kanabidiolu (CBD) a tetrahydrokanabinolu (THC). Z biochemického a ekofyziologického hľadiska je však potrebné zdôrazniť, že obidve uvedené štruktúry majú toho istého prekurzora (východiskovú látku) svojej syntézy, teda tetrahydrokanabilovú kyselinu (THCA) (Oner, 2012). V prírode to znamená, že pod vplyvom množstva ekologických faktorov prostredia (podmienky: teplota, relatívna vlhkosť, reakcia prostredia/pH/, slanosť, znečistenie; podnety: svetlo ako stimul, dĺžka dňa, nízka teplota; zdroje prostredia: žiarenie, oxid uhličitý, voda, minerálne živiny, kyslík a priestor) môže dôjsť k rôznym pomerom syntézy CBD a THC. Deklarovaný obsah dopestovanej suchej vňaťovej suroviny a kvetnej drogy, napríklad k limitom legislatívy (THC > 0,3 percenta), sa môže veľmi ľahko meniť.

Kanabinoidy sa v nervovej sústave prednostne viažu na receptory typu 1 (CB1), ktoré sa nachádzajú najmä na nervových bunkách centrálneho nervového systému človeka. Oblasti mozgu, v ktorých sa nachádzajú CB1 receptory, majú dôležitú úlohu pre pamäť, ako aj motorickú kontrolu. Tieto obsahové látky konopy znižujú excitabilitu (dráždivosť) mozgu a aktivujú jeho dopaminergný systém odmeňovania, čiže stimulujú produkciu dopamínu (neuromediátor), ktorý indukuje príjemné pocity, zvýšené sebavedomie a pohodu (Guy a kol., 2004) . Kanabidiol (CBD) bol objavený v roku 1940 a má antipsychotické účinky. Pôsobí antagonisticky na receptory CB1, čím je zaujímavý z hľadiska modulácie iných kanabinoidov. Intenzívny klinický výskum tejto prírodnej látky ukázal, že má zaujímavé antioxidačné a neuroprotektívne (ochrana nervovej sústavy) účinky, ktoré môžu byť významné pri liečení Parkinsonovej a Alzheimerovej choroby. Pozitívny vplyv mal aj pri aplikácii na cukrovku typu 1, cerebrálnu ischémiu (mozgová cievna príhoda), reumatoidnú artritídu (zápalové ochorenie kĺbov) a vývoj rakoviny. Z ďalších možno spomenúť využitie pri terapii epilepsie, anxiolytické (liečenie úzkosti), antipsychotické (poruchy integrácie psychických procesov), antiemetické (bariéra voči vstrebávaniu jedov) účinky a zlepšenie spánku (Oner, 2012).

Pozor na jej mínusy

Tetrahydrokanabinol (THC) je hlavná psychoaktívna zložka konopy, ktorá bola prvýkrát izolovaná v Izraeli v roku 1964. Pre analgetické, antiemetické a neuroprotektívne vlastnosti má THC aj liečebné využitie. Pri nízkych dávkach má THC relaxačný účinok, ale pri vyšších sa vyskytuje nadmerné vzrušenie a intenzívne psychotické stavy.

V súvislosti s ovplyvnením psychomotorických funkcií je nutné upozorniť, že pod vplyvom tejto látky nie je vhodné riadiť motorové vozidlá. Zneužitie konopnej drogy vedie k zmenám v ľudskom organizme, k oslabeniu imunitného systému, k poruchám vylučovania hormónov a ich pôsobenia. Následkom môže byť impotencia, sterilita, poškodenie mozgu, pri fajčení aj silné dráždenie dýchacieho ústrojenstva a postupne môže dochádzať tiež k zmenám psychiky (Oner 2012). Na užívanie konopnej drogy vzniká závislosť, aj keď v menšom rozsahu ako pri alkohole, heroíne alebo kokaíne.

Konopný olej

Semenami konopy sú nažky, obsahujúce až 37 percent mastného oleja. Tvoria ho predovšetkým nenasýtené mastné kyseliny, t. j. linoleová (18 percent), α-linolenová (7 percent), olejová (3 percentá), γ-linolenová (0,66 percenta) a stearidonová (0,35 percenta). Ďalej je tu vysoký obsah proteínov až 25 percent a 28 percent vlákniny.

Semená sú však bohaté na vitamíny, konkrétne tiamín, riboflavín, vitamín E, a minerálne prvky – fosfor, draslík, horčík, vápnik, sodík, mangán a meď. Zaujímavý je tiež obsah železa a zinku, ktoré sú dôležitými kofaktormi (enzýmami) pri metabolizme mastných kyselín (King, 2006).

KONOPA A JEHO VÝHODY

Môže nahradiť plast a iné materiály

Konopa, pestovaná po tisícročia, dokáže nahradiť menej ekologické suroviny vo výrobe produktov.

Konopa sa napríklad môže používať na výrobu biologicky rozložiteľných plastov, ktoré sú prijateľnejšie pre životné prostredie ako tradičné plasty na ropnej báze. Lídri automobilového priemyslu už pochopili hodnotu, ktorú môže mať pestovanie konopy pre výrobu automobilov, konkrétne ako náhrada uhlíkových a sklenených vlákien pri výrobe panelov dverí a iných častí.

Konopa sa tiež používa pri stavbe domov vďaka jej využitiu ako izolácie a ako silný, ľahký a priedušný stavebný materiál nazývaný konopný betón. Pri jej spracovaní do bionafty môže takisto nahradiť ropu ako palivo. Konopné biopalivo je zelenšie ako benzín a môže sa používať v existujúcich dopravných prostriedkoch.

Rastúce odvetvie

Podľa Persistence Market Research, je svetový trh s technickou konopou v nasledujúcich rokoch na dobrej ceste k obrovskému rastu a predpokladaná ročná miera jeho rastu v rokoch 2018 až 2027 je 18,3 %.

Udržateľnosť a všestrannosť konopy ponúka výnimočnú príležitosť poľnohospodárom, ktorí chcú vstúpiť do konopného odvetvia. Záujem o konopné produkty rastie a nie je prehnané predpokladať, že tento nový rast záujmu o konopu a jej nespočetné priaznivé účinky podporí

ešte vyšší dopyt, ako aj objavenie nových spôsobov využitia tejto všestrannej plodiny. Poľnohospodári, ktorí pestujú konopu, sú odmenení mnohými rôznymi spôsobmi dosiahnutia zisku. Nehovoriac o tom, že pestovatelia konopy môžu mať dobrý pocit z toho, že využívajú svoju farmu na pestovanie udržateľnej, ekologickej plodiny, ktorá má pozitívny vplyv na svoje okolie.

Rastie rýchlo

Samotná konopa rastie neuveriteľne rýchlo. Poľnohospodárom v skutočnosti stačí počkať asi 60 dní po zasiatí, kým je konopa na vlákno pripravená na zber kombajnom. Po asi 90 až 120 dňoch v zemi sú semenné hlavy pripravené na zber. Niektorí poľnohospodári, ktorí pestujú konopu na kvety zistia, že najlepšie sa zberá ručne, použitím mačety alebo strihača, aby živicové trichómy kvetov zostali nedotknuté.

Rýchle tempo rastu znamená pre poľnohospodárov príležitosť na viacnásobnú úrodu počas roka a vyšší celkový výnos. Taktiež to znamená, že konopa je skvelou voľbou pre poľnohospodárov v chladnejších podnebiach, ktorí potrebujú pracovať v kratšom vegetačnom období.

Odolnosť voči chorobám

Ak ste poľnohospodárom, viete, že riziko je dôležitým faktorom. Neistota spojená s chorobami, škodcami a inými okolnosťami môže mať výrazný vplyv na návratnosť investície poľnohospodára.

Našťastie, konopa je prirodzene silná plodina, ktorá je odolná voči najčastejším chorobám a škodcom. Nie je to tak, že by sa rastline tieto nástrahy úplne vyhýbali, ale jej rýchly rast a prirodzene silná povaha umožňujú prekonať útok väčšiny chorôb a škodcov.

Znamená to tiež, že poľnohospodári sa môžu úplne vyhnúť alebo aspoň obmedziť použitie pesticídov. To je dobrá správa pre rozpočet poľnohospodára, ale keďže konopa je účinný bioakumulátor, je dôležité vyhnúť sa použitiu chemických pesticídov, ktoré môžu spôsobiť zvyškové znečistenie produktov. Toxické pesticídy nastriekané na konopné rastliny môžu tiež unikať do okolitej pôdy a vodných zdrojov, čo negatívne ovplyvňuje miestne biologické prostredie.

Podobne ako pri pesticídoch, mnohí pestovatelia konopy sa vyhýbajú použitiu herbicídov, pretože môžu ovplyvniť miestne biologické spoločenstvá alebo sa môžu vstrebať do konopných rastlín a vo zvyškovej forme preniesť do komerčných produktov.