DETI A ŠKOLSTVO

Vďaka Bohu, že som sa vzdelávaciemu systému vyhol. Áno, naučili ma čítať a písať a odkedy som pochopil, že ich nezaujíma kto som, ale iba to koho zo mňa chcú urobiť, som zo začiatku, splnil očakávania, aby som mal kľud a následne som už ani tie očakávania neplnil a stále si udržal kľud v duši.

A to, že som osobnosť alebo individualita? No vďaka tomu, že som maľoval mávli rukou a povedali si, že veď to je umelec...ale umelcom je každý jeden z nás predsa ?!

A to si predstav, že mňa bavilo pozorovať okolie, druhých ľudí a odsledovávať si ako nechcem skončiť. Vďaka tomu som prišiel na spôsoby ako poznať každého jedinca, pretože sa mi postupne odhaľovali spôsoby ako na to.

V tomto momente môžem zodpovedne prehlásiť, že mám predstavu ako by malo byť vedené školstvo v tomto novom veku individualít a rozhodne nie takým spôsobom ako doteraz: ty si čistý papier, poď mi ťa popíšeme. NAOPAK ! Poď ty si individualita, poď my zistíme aké máš prednosti, vlohy a talenty skôr ako ich objavíš ty sám. Samozrejme ako orientačný kompas v osobnosti dieťaťa, nie ako dogma. Súbežne je potreba to s realitou porovnávať no neustále dávať dieťatu dostatok slobody aby mohlo byť samé sebou skôr než si to vydupe iným spôsobom.