Skrytý matriarchát - realita

  Napriek nespornej viditeľnosti patriarchátu (ako prevládajúceho typu spoločenských vzťahov), ak aj nie vo väčšine krajín sveta, tak prinajmenšom v spoločnostiach, v základe kultúry ktorých leží Biblia, prevláda matriarchát v jeho skrytej forme. 

  Každá spoločnosť, v ktorej existuje analógia príslovia "Nikto nie je hrdinom pred svojou ženou" a vtipy vyjadrujúce podobnú pointu, žije v matriarcháte. Matriarchát bol v minulých dejinách formovania súčasného ľudstva podmienený geneticky naprogramovaným súborom inštinktov každého z pohlaví. Ak sa pozeráme na životný proces biologického druhu v biosfére, tak základ v ňom predstavuje reprodukcia pokolení. Toto sa týka všetkých druhov, vrátane Človeka. 

  Osobitosť Človeka je v tom, že Zhora mu je dané byť Rozumným a je mu ponúknutá aj sloboda vôle, v základe ktorej leží sloboda zmysluplnej voľby línie svojho správania v Objektívnej realite. Rozum plodí kultúru, t.j. všetku informáciu prenášanú v spoločnosti negeneticky z pokolenia na pokolenie; no okrem kultúry človek disponuje aj vrodenými programami správania (rôzne nepodmienené reflexy a inštinkty), na ktoré nikto, kto sa chce stať Človekom súcim, a nie len človekom potenciálnym (takým, akým je od narodenia), nesmie v súčasnej civilizácii zabúdať.

  Dá sa povedať, že v období rozvoja súčasného ľudstva, keď každý človek dostával viacej od prírody priamo, než nepriamo cez systém spoločenských vzťahov, bola kultúra nerozvinutá v porovnaní s dnešnou dobou, keď mnohí z nás "žijú" v úplne umelom životnom prostredí a priamo od prírody nedostávajú takmer nič, okrem vzduchu. A zároveň, na začiatku formovania súčasnej civilizácie (po zavŕšení predchádzajúcej globálnej katastrofy) hrali vrodené inštinkty podstatne väčšiu úlohu v živote druhu Človek potenciálne Rozumný, než kultúra (1) . Keďže funkčným poslaním muža pri zaisťovaní života biologického druhu v takýchto podmienkach je zabezpečenie života a činnosti matiek, priamo vychovávajúcich potomstvo, tak mužské pohlavné inštinkty sú sformované tak, že blokujúc programy pohlavného správania zajačieho typu «našou úlohou nie je rodiť (a tým skôr nie vychovávať). — Zasunul, vytiahol a rýchlo preč…», postavili muža do pozície psychologickej podriadenosti voči žene. Toto genetické dedičstvo minulosti sa v mnohom zachovalo dodnes, pretože kultúra, rozvíjaná na takomto psychologickom základe, je v mnohom iba nadstavbou a obalom programov inštinktívneho správania.

  Inými slovami, v systéme «matky – deti – muži (nie nutne otcovia)» je vybudovaný geneticky podmienený inštinktívny systém hierarchie v správaní jedincov rôznych pohlaví a rôzneho veku: správanie matky je bezprostredne zamerané na uspokojenie životných potrieb dieťaťa v prvých rokoch jeho života, kým nie je schopné žiť bez cudzej obsluhy; muž je cez pohlavné inštinkty pripútaný k žene a je jej podriadený (2) (nie nutne jedinej, možno aj viacerým), a tým je psychologicky nepriamo zameraný na uspokojenie potrieb dieťaťa (možno, ani nie jeho vlastného) a tiež matky. 

No keďže správanie ženy v čase je štatisticky prevažne orientované na pásmo "Prítomnosť" (na obr. 7), tak psychologická závislosť muža od ženy cez pohlavné inštinkty vytvára podmienky, v ktorých ak žena disponuje despotizmom zameraným na prítomný okamih, tak ten podriaďuje prítomnému okamihu aj mužské správanie (ktoré bolo, možno, orientované na iné časové intervaly), čím žena do mužskej psychiky vnáša nesúlad, odsudzujúc ho tak na zvýšenú chorobnosť a neplnohodnotnosť života.  

*) Štatistická hustota = počet jedincov (zvislá os) spadajúcich podľa orientácie svojho správania do bodu na časovej osi (vodorovná os). Príslušná plocha pod každou z oboch kriviek je rovná 100 % množstvu mužov alebo žien v stanovenom rozsahu. 

OBR. 7. ROZDELENIE MUŽOV A ŽIEN PODĽA ROZLOŽENIA CIEĽOV ICH SPRÁVANIA NA ČASOVEJ OSI 

  Na obr. 7 je znázornené rozdelenie mužov a žien podľa rozloženia ich cieľov na časovej osi, pri orientácii na uskutočnenie ktorých muži aj ženy formujú svoje správanie bez ohľadu na to, či si uvedomujú chronologickú orientáciu svojej činnosti alebo nie. Samotný obrázok je zjednodušený, nie podrobný: t.j. sú na ňom znázornené len charakteristické odlišnosti štatistík opisujúcich psychotypy mužskej aj ženskej zložky ľudskej spoločnosti, a nie číselné hodnoty každej zo skupín mužov a žien, orientujúcich svoje správanie na príslušné intervaly na časovej osi. Na časovej osi od hlbokej minulosti až do veľmi vzdialenej budúcnosti tiež nie sú zobrazené merné jednotky. Napriek tomu, na obrázku možno vidieť tri časové intervaly, ktoré sa veľmi líšia podľa číselnej prevahy mužov a žien v nich. Nazveme ich symbolicky "Minulosť", "Prítomnosť", "Budúcnosť".

  "Prítomnosť" je oblasťou, v ktorej sa nachádzajú tí, ktorí obrazne povedané "žijú teraz"1 : dnes dokončujú to, čo malo byť hotové už včera; čosi urobia aj dnes pre dnešok, a "hľadajú si dáždnik na zajtra, lebo hlásili dážď". V tejto kategórii sa nachádza pomerne veľa ľudí, ktorí žijúc v "Prítomnosti" si vôbec neuvedomujú, že teraz žnú plody svojich minulých činov a nečinnosti; a tiež si neuvedomujú, že všetko čo robia teraz, prinesie svoje plody v budúcnosti. Tento hlúpy postoj k minulosti a k budúcnosti ich nakoniec vedie k tomu, že mnohí z nich (pre svoj hlúpy zvyk) v minulosti zasiali to, čo sa im dnes nepáči, a dnes sejú to, čo sa im nebude páčiť v budúcnosti. 

  Pritom (keďže svet je celistvý a zdieľaný všetkými ľuďmi) hlúpym následkom ich bezohľadnosti a krátkozrakosti musia napokon čeliť nielen oni sami, ale aj mnohí ďalší. V živote spoločnosti zaberá tento interval "Prítomnosť" na časovej osi približne od "dvoch týždňov dozadu" do "dvoch týždňov dopredu" a zahŕňa rôznorodú operačnú reakciu na prichádzajúcu každodennú informáciu, ktorá pre väčšinu ľudí stráca svoj význam behom dvoch — troch týždňov.

"Ži prítomnosťou!" — reklamný slogan od firmy "Polaroid". Ak by sa táto firma riadila vlastným sloganom, už dávno by zbankrotovala a upadla do zabudnutia. Avšak toto odporúčanie je nenápadne a dokonalé pre programovanie psychiky konkurentov, aby ich odpratali z cesty. Preto nežite prítomnosťou, ale žite vždy! — To je lepšie. 

   Pritom treba mať na pamäti, že takáto inštinktívna podriadenosť muža voči žene (biologická = automatická, a nie sociálna = premyslená), kládla od začiatku historického rozvoja civilizácie na jeho plecia starostlivosť o osud predovšetkým jeho najbližších žien a detí, ale nie starostlivosť o spoločnosť ako celok, nie starostlivosť o fungovanie štátnosti a iných štruktúr a infraštruktúr spoločnosti: t.j. prostriedkov rozvinutých v rámci kultúry, pomocou ktorých sa pri kolektívnej činnosti riešia úlohy celospoločenskej úrovne dôležitosti, ktoré nemožno vyriešiť silami jedného človeka, rodiny alebo rodu-kmeňa; a už vôbec nie na základe informačného zabezpečenia inštinktívnych programov správania. V súvislosti s povedaným dodáme, že sa jedná o drvivú väčšinu zväzkov «muž a žena» v spoločnosti, a nie o "chvosty" štatistík, v ktorých sa počas celých uplynulých dejín vzťahy medzi mužmi a ženami buď nevytvárajú zvyčajným (pre väčšinu) spôsobom1 , alebo v nich vládne nadpozemská obojstranná Láska. 

  Dnes je už inštinktmi podmienený okruh zodpovednosti muža za osud žien a detí nedostatočný, na rozdiel od dávnej doby kamennej a prvotnopospolného lovu a zberania plodov, keď mnohé záviselo od situácie v bydlisku rodiny, rodu, vnímanej všetkými bezprostredne. Dnes už bezpečnosť žien a detí kdekoľvek a kedykoľvek závisí od plánov a udalostí, geograficky i chronologicky veľmi vzdialených od miesta a času pobytu, a nemôže byť zabezpečená na základe podriadenosti ľudskej psychiky inštinktom a bezohľadnej orientácie jeho správania na interval "Prítomnosť": "priamo teraz ± dva týždne" 2 a v hraniciach bezprostredne viditeľného horizontu krajiny. To znamená, že rozvoj kultúry a technosféry priviedol k tomu, že nastal čas, keď geneticky podmienený zjavný alebo skrytý matriarchát (podriaďujúci umenie, vedu a politiku krátkozrakému a nezodpovednému despotizmu pomerne malej skupiny žien, psychologicky vládnucich cez pohlavné inštinkty nad dejateľmi umení, vied a politiky ) sa stáva nebezpečenstvom pre ďalší život druhu Človek, ktorému bolo Zhora dané byť Rozumným a slobodne voľným, a tiež pre celú biosféru Zeme. No drvivá väčšina západnej populácie (vrátane veľkej časti "elity") stále «žila prítomnosťou» a udalosťami v rozsahu priamo viditeľného horizontu aj v dobe po prvej priemyselnej revolúcii pri číselnom prevládaní neĽudského režimu psychiky. 

   Následkom toho všetky katastrofy štátnosti a kultúry boli väčšinou ľudí vnímané ako náhle a nepredvídateľné živelné pohromy, pred ktorými sa nemožno ochrániť včasnou a primeranou zmenou samých seba a organizácie života spoločnosti. To nás stavia pred nutnosť chápať1 , v čom konkrétne sa prejavuje nadvláda neĽudského režimu psychiky (zdedeného z dávnych čias) počas celých dejín súčasnej civilizácie ako i dnes: v opačnom prípade sa budú zdanlivo «živelné» sociálne pohromy na nás valiť aj v budúcnosti. Je známe, že v biosfére pri reprodukcii dvojpohlavných druhov hrajú neposlednú úlohu inštinktívne programy prilákania jedincov opačného pohlavia a konkurencia medzi jedincami toho istého druhu o lepšieho partnera na párenie a o lepšie teritórium na bývanie; ale aj ochrana svojho teritória pred jedincami svojho vlastného druhu, ktorí však nepatria do rodiny, stáda. 

  Aktívna úloha v prilákaní jedincov opačného pohlavia na zabezpečenie pokračovania rodu patrí u rôznych živočíšnych druhov buď samcom, alebo samiciam. Ak budeme takúto analógiu hľadať v živote spoločnosti, tak si môžeme všimnúť, že prakticky celú históriu Západu sprevádza história ženskej módy, ženskej kozmetiky a parfumérie, a ženskej galantérie. Mužská móda, mužská kozmetika a parfuméria, a mužská galantéria nie sú takým predmetom hodnotenia a pozornosti, ako ženské. Príčina toho spočíva v tom, že v partnerských vzťahoch na základe inštinktov práve žena, po prvé, vyvoláva v mužovi túžbu po zblížení sa s ňou a, po druhé, ona rozhoduje či prijme alebo odmietne ňou vyvolaný záujem. Názor o aktívnej úlohe mužského pohlavia v partnerských vzťahoch je iluzórny a je spôsobený tým, že potom, čo žena vedome alebo nevedomky aktivuje v mužovi inštinktívne programy pohlavného správania, muž musí vynaložiť úsilie k tomu, aby žena opätovala jeho záujem. Preto, aj keď žena-parádnica (tým skôr pod rúškom rafinovanej "elitárnej" kultúry), pochopiteľne, nie je tak očividným zvieraťom, ako otvorene chlipná neotesaná prostitútka, no pri určitom pohľade je rozdiel medzi nimi len v kultúrnych obaloch tých istých pohlavných inštinktov, ktoré nemajú pod svojou kontrolou1 .

  Tým pádom, keď je muž cez pohlavné inštinkty podriadený žene so zvieracím režimom psychiky, v správaní ktorej prevládajú zvieracie inštinkty a ich kultúrne nadstavby a obaly (typu ženskej módy), tak aj jeho správanie je veľmi vzdialené od Ľudského2 . 

Takto pod útlakom zvieracích ženských inštinktov žije už celé stáročia biblická civilizácia Západu: Európa, obe Ameriky a Austrália, a v mnohom aj Rusko1 . ( 1 Ak niekto uvedené slová pochopil tak, že nevinní muži trpia následkom tajnej moci zlých žien, tak v skutočnosti nepochopil nič: predstavitelia oboch pohlaví sú skazení v ich bezduchej podriadenosti svojho správania zvieracím inštinktom, a vo svojej podstate predstavujú nedoČlovekov. Ak niekto, po svojom oboznámení sa s našimi názormi na sformovaný inštitút módy, usúdi, že našim ideálom je obliecť všetkých do nejakej obnosenej šedej uniformy, napríklad prešivákov, tak tiež nič nepochopil. Estetika oblečenia, celkového zovňajšku a správania človeka je jedna vec, no pornifikácia módy je niečo celkom iné. 2 Napríklad, v kultúre dnešnej spoločnosti sa vyskytujú nie len nadstavby ženských inštinktov prilákania partnera, ale aj nadstavby samčích inštinktov. V stáde paviánov sa hierarchia ich "osobností" buduje na základe toho, kto komu beztrestne môže ukazovať svoj pohlavný úd. Podobne aj zaužívané ruské nadávky (tzv. "mat") boli v minulosti atribútom prevažne mužskej subkultúry: "Ja ťa j.bem"; "Čo ti j.be?"; "Vyskočte mi všetci na ko.ot" — je nadstavbou stádovo-opičieho, zvieracoinštinktívneho v spoločenskej kultúre tých, ktorým bolo Zhora dané byť Ľuďmi, zástupcami Božími na zemi. Opiciam nie je dané byť Ľuďmi; Rusom však áno, a v tom je rozdiel. A Človek Rozumný by sa organizáciou svojej psychiky nemal znižovať na úroveň organizácie psychiky opíc. Preto aj vulgarizmy sú vonkajším viditeľným prejavom psychiky, ktorá je vlastná nedoĽuďom. Ak by si niekto v súvislosti s povedaným chcel precvičiť svoj rasizmus voči Rusom, mal by vedieť, že špecifické rusko-tatarské nadávky nie sú jedinou kultúrnou nadstavbou zvieracích inštinktov. Súperiť medzi sebou pred očami žien, predvádzať rôzne prednosti (fyzickú silu, tlstú peňaženku, "bystrý um") — je veľmi rozšírená mužská záľuba vo všetkých kultúrach, no tiež je podmienená pohlavnými inštinktmi a cez ne psychologickou závislosťou od ženského uznania. V minulosti sa to v civilizovanej Európe prejavovalo v rytierskych súbojoch, a neskôr v športových zápasoch, ktoré do konca 19. storočia boli obsadené prevažne mužmi. Masové športovanie oboch pohlaví ako jedna zo stránok zdravého životného štýlu je už výdobytkom 20. storočia.) 

 1 Podľa slov M.J.Saltykova-Ščedrina, «roľník sa dokonca ani vnútornej politiky nebojí, jednoducho preto, lebo ju nechápe. Môžeš ho moriť koľko chceš, on si stále bude myslieť, že to nebola "vnútorná politika", ale len božie dopustenie, podobne ako mor, hlad, povodne iba s tým rozdielom, že tentokrát je stelesnením tohto dopustenia pompadúr (správca-úradník — aut.). Je vôbec treba, aby on (roľník – aut.) chápal, čo je to vnútorná politika? — ohľadom tohto sa názory môžu líšiť; no ja za seba poviem priamo: dávajte si pozor, páni! pretože ak raz roľník pochopí, čo je to vnútorná politika, tak — ni-ni, c'est fini! (bude koniec!)» — "Pompadúri a pompadúrky".   

  Konkurencia a boj o najlepšie teritórium (vo svete zvierat naprogramovaná v príslušných inštinktoch) má v spoločnosti tiež svoju kultúrnu nadstavbu a prejavuje sa ako konkurencia vo vlastnení majetkov, vo vybavení svojho obydlia, v predvádzaní okoliu svojho vysokého "životného" štandardu, a v skutočnosti: spotrebného štandardu. Vlastnoručne postavené obydlie je analógiou životného teritória v prírode a zároveň miestom pobytu matky a dorastajúcich pokolení. Vybavenie obydlia sa tak ocitlo v kompetencii ženy. Rovnako aj preteky v bezuzdnom mamonárstve (v ktorých celé stáročia je lídrom Západná civilizácia, nakoľko v nej sú poháňané úžerou, ktorú predpisuje Biblia rasovej židovskej internacistickej "elite")2 sú kultúrnou nadstavbou tiež prevažne ženských inštinktov. Mať navrch nad príbuznými, známymi a priateľmi vo vybavení a výzdobe obydlia oveľa viacej zaujíma ženy, než mužov, a je aj oveľa viacej cenené ženami, nie mužmi. A medzi ženami štatisticky prevládajúca orientácia správania na interval "Prítomnosť" na obr. 7, dostáva v tomto prípade konkrétny prejav: «Oni majú, a my nie… Chcem to teraz… Nevieš zabezpečiť rodinu všetkým potrebným, aby sme nežili horšie, než druhí ľudia…» 3 . Pritom, ak je činnosť muža zameraná na podporu dlhodobých procesov, tak z pohľadu inštinktívne podmieneného a na prítomný okamih orientovaného ženského despotizmu je táto jeho činnosť v "priamo teraz" vnímaná — ako neprípustné oberanie jej muža (ktorým disponuje ako svojím majetkom, alebo sa o to snaží) jej samotnej, a jej rodiny (ktorú tiež vlastní) o niečo ňou vytúžené priamo teraz, no v žiadnom prípade nie ako starostlivosť o budúci blahobyt všetkých (vrátane jej samotnej i celej rodiny). V masovej štatistike tento inštinktívne podmienený krátkozraký ženský diktát voči mužom (zabezpečujúcim život rodiny, no súčasne nevoľníkom pohlavných inštinktov, ktoré ich podriaďujú žene) vyúsťuje do bezohľadne bezstarostného ohlodávania ŽIVEJ PLANÉTY storočie čo storočie, ktoré je pre ňu tým neprijateľnejšie, čim vyššia je energetická zabezpečenosť civilizácie nositeľov zvieracieho režimu psychiky. Vo výsledku tu máme globálnu biosféricko-ekologickú krízu, vytvorenú západnou regionálnou civilizáciou skrytého matriarchátu, ohlodávajúcou celú planétu V PRETEKOCH BEZUZDNEJ SPOTREBY, ktorá pramení z agresívnej (na prítomných okamih zameranej) túžby jedných samičiek prekonať v spotrebe iné samičky prácou a úsilím samcov, ktorých majú podriadených cez inštinkty. A práve ženská podriadenosť správania zvieracím inštinktom konkurencie za lepšie miesto v životnom prostredí nepozná ani mieru v sebeohraničení, ani vďačnosť: «Vráť sa, pokloň sa rybke. Už nechcem byť kráľovnou, chcem byť morskou vládkyňou a žiť v oceáne, chcem aby mi Zlatá rybka slúžila a robila mi poskoka»

 Z knihy Mŕtva voda I. str. 244+- na stiahnutie TU.

__________

1 No treba vzdať aj hold: na skutočnosť, že ženské zvieracie inštinkty vládnu nad súčasnou civilizáciou, bolo v rokoch 1992 — 1993 priamo poukázané v publikáciách Mariánskeho centra obrody kresťanstva, proti ktorému sa hneď oborila oficiálna pravoslávna cirkev, a ktoré sa hneď pokúsili očierniť ako "totalitnú sektu", neoddeliac zrno od pliev. 

2 Napríklad: Král sa dopočul, že všetci muži v jeho kráľovstve sa boja svojich žien. Aby si overil, či je to naozaj tak, dal zhromaždiť celú mužskú populáciu hlavného mesta na námestie pred palácom. Keď tam všetci stáli, tak rozkázal, aby všetci, čo sa boja svojich žien, odstúpili od paláca dozadu, a tí, čo sa neboja, aby pristúpili bližšie k palácu. Pred palácom tak ostal stáť jediný muž. Kráľ sa ho spýtal, či sa naozaj nebojí svojej ženy, a dostal odpoveď, že sa bojí a veľmi, no prešiel na túto stranu námestia preto, lebo žena mu zakázala ostávať tam, kde sa zdržuje veľa mužov z obavy, že tí ho spoločne zatiahnu do nejakej krčmy alebo bitky. 

1 Napríklad, plodnosť pre udržanie početnosti populácie (kmeňa) znamenala oveľa viac, než medicínske úspechy. Avšak v dobe rozvinutej kultúry by krach medicíny dokázal spustošiť celý kontinent, ako to bolo v stredoveku, keď mor niekoľkokrát vykosil prakticky celú populáciu Európy; epidémia španielskej chrípky po skončení 1. svetovej vojny vzala so sebou okolo 20 miliónov ľudských životov (viac ako samotná vojna). Ďalším krachom medicíny môže byť neúspešnosť boja s genetickými chorobami a rôznorodým imunodeficitom, ktorých prudký nárast bol spôsobený predošlými "úspechmi" medicíny a nezdravým spôsobom života civilizácie, ničiacej biosféru, ktorej časťou je aj samotné obyvateľstvo. 

2 A na tejto psychologickej podriadenosti muža žene cez pohlavné inštinkty je založený aj inštitút posteľnej politiky, predurčujúci verejnú politiku. Nakoľko v ňom je slobodná posteľno-politická aktivistka vo výbere sex-partnera verejného politika, politických cieľov a stratégie ich realizácie, to už je druhá otázka. Napríklad, ak by Svjatoslavovi nepodstrčili dcéru chazarského rabína, Malku, tak ich syn, knieža Vladimír krstiteľ Rusi, by sa v dejinách neobjavil. Majitelia biblického projektu by museli hľadať iné cesty k zamoreniu Rusi byzantizmom, a viac ako 1000-ročné biblické duchovné otroctvo ani nemuselo byť.